Oskár Čepan

Oskár Čepan sa narodil v obci Cífer do učiteľskej rodiny. Inšpirovaný prírodnými scenériami domáceho prostredia sa už v mladom veku začal venovať krajinomaľbe a svoj výtvarný talent neskôr zužitkoval ako scenárista Trnavského mestského divadla. Tu sa vôbec po prvýkrát pokúsil o teoretickú prácu, keď napísal Výtvarná stať pri divadle.

Spomínaný záujem a aktivity prirodzene vyústili do vysokoškolského štúdia. Rozhodol sa pre odbor Výtvarná výchova / Zemepis, ktorý po roku zmenil na Filozofiu / Slovenskú literatúru. S pribúdajúcimi rokmi a pribúdajúcimi textami sa vypracoval na jedného z popredných literárnych historikov, teoretikov a kritikov umenia u nás. Zaslúžil sa o prehodnotenie slovenských literárnych dejín druhej polovice 19. až 20. storočia.

Bol teoretikom a diskusným partnerom bratislavských Konfrontácií a od konca 50. rokov navštevoval ich ateliéry, neskôr otváral ich bytové a postupne aj verejné výstavy doma či v zahraničí. Vo svojich teoretických prácach sa zaoberal európskou výtvarnou tvorbou ale i zásadnými umelcami Sovietskeho zväzu. Už v 40. rokoch písal o surrealistických obrazoch talianskeho maliara Giorgia de Chirca, no svoje najvyššie uznanie si získal o niekoľko rokov neskôr, keď v roku 1968 vydal výber textov Kazimíra S. Maleviča so štúdiou Malevičovho suprematizmu. [1] Touto prácou Oskár Čepan umožnil nahliadnuť členom domácej výtvarnej scény do teórií najznámejšieho ukrajinského avantgardistu. Čepanove texty pripravili pôdu pre radikalizmus predstaviteľov neoavantgardy na Slovensku. [2]

Bol dobrým priateľom výtvarníka Rudolfa Filu, ktorého podporoval a z ich spoločných rozhovorov neskôr vzniklo niekoľko úvah, statí a teoretických textov, v ktorých analyzoval jeho dielo. 

Okrem toho možno Oskára Čepana považovať za tvorcu niekoľkých nových pojmov v teórii umenia, vďaka čomu je označovaný tiež za filozofa umenia. Charakteristickým znakom jeho rozborov diel slovenských výtvarníkov bolo to, že do nich zapájal psychoanalýzu (opieral sa o Freudovu teóriu pudov). Zároveň si kládol otázky typu: akú podobu re-konštruuje tvorivé gesto, resp. aká podoba univerza sa kladie prostredníctvom zobrazovaného? [3]

Čepan kládol dôraz na analýzu, porovnávanie, ale aj interpretáciu a najmä prelínanie medzi odbormi, čím predznamenal neskoršiu interdisciplinaritu. Jeho myslenie je jednoznačne moderné, jeho snahou bolo najmä rekonštruovať, nachádzať či vytvárať nové podoby sveta po strate tradičných oporných bodov v umení.

Od roku 2001 s odvolaním sa na jeho meno udeľuje Nadácia Centrum súčasného výtvarného umenia prestížnu Cenu Oskára Čepana mladému nadanému výtvarníkovi vo veku do 35 rokov.

V roku 2006 mu bolo in memoriam udelené Čestné občianstvo mesta Trnava za literárnovedeckú a umeleckú tvorbu. [4]